Kompostér - pomocník do každej záhrady i domácnosti.

Zamysleli ste sa kam s hŕbou trávy, odrezkov, lístia a iného odpadu zo záhrad a domácnosti. Čo s tým? Jedným z efektívnych a ekologických riešení je začať kompostovať v domácom kompostéri.

Každý človek vyprodukuje približne 230 kg odpadu ročne a to hovoríme iba o odpade v domácnostiach. Približne tretinu komunálneho odpadu tvorí bioodpad. Skladá sa z pokosenej trávy zo záhrad, lístia, konárikov stromov, ovocných a zeleninových  odpadov , drevenných pilín, kôry či trusu hospodárskych zvierat. Všetko toto pravidelne vyvážame alebo spaľujeme, prípadne vytvárame čierne skládky niekde v priestoroch, ktoré priamo neohrozujú naše súkromie. Prečo? Ak nepotrebné suroviny správne zužitkujeme, premeníme na hnojivá, ušetríme životné prostredie aj svoje peniaze za nákup umelých hnojív.

Kompostovanie

Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických odpadov pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíku na humusové látky. Prečo sa zaoberať kompostovaním? Okrem ekonomického benefitu (tým, že znížite množstvo odpadu, budete menej platiť za jeho likvidáciu a navyše ušetríte aj za priemyselné hnojivá) sú tu aj ďalšie výhody, ktoré oceníte. Napríklad ak máte ťažkú pôdu, organická hmota (čiže vyzretý kompost) zvýši jej vzdušnosť a vodopriepustnosť a naopak, ak máte v záhrade ľahkú pôdu, pridajte do nej humus a zvýšte tak jej súdržnosť a zmenšíte riziko vysychania a prepúšťania vody. Kompostovaním získate predovšetkým kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny.

Kompost

Kompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sú do pôdy navrátené všetky cenné živiny. Na rozdiel od minerálnych hnojív sa do pôdy dodáva aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na vlastnosti pôdy. Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí proti okysličovaniu pôdy. Zrelý kompost možno použiť pre rôzne účely, napríklad  na jar pridávame kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu nahrnieme k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu má priaznivý vplyv na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Môžeme ho použiť tiež pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov, kde pokladáme kompost vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť. Pri údržbe trávnika - častým sekaním prichádza tráva o potrebné živiny. Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržanie vlhkosti a bráni rastu buriny. Alebo pre pestovanie rastlín v kvetináčoch zmiešame kompost a pôdu či piesok v pomere 1:1.

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, stabilnú štruktúru (ak ho stlačíte v ruke, nevyteká z neho voda ani sa nerozpadne, ale udrží si formu) a nezapácha! Vyzretý kompost možno využiť najmä na jar ku všetkým typom plodín (odporúčaná dávka je dva litre na štvorcový meter). Takzvaný čerstvý kompost (starý dva až šesť mesiacov) možno použiť len ako nástielku, čiže sa nezapracováva do pôdy. Je ideálny najmä pre piesčité pôdy, ktoré majú málo živín.

Suroviny do kompostu 

Suroviny vhodné do kompostu: zvyšky rastlín, buriny, kvety, zemiakové šupky, lístie, pokosená tráva, rozdrvené drevo, piliny, hobliny, kuchynský odpad (káva, škrupiny, šupky, kôstky, zvyšky jedál), zemina z kvetov, trus a podstielka drobných zvierat (okrem psích a mačacích), extrementy hospodárskych zvierat (obmedzené množstvo), slama a iné pozberné zvyšky, popol z dreva, novinový papier, kartón, kôra stromov, handry z prírodných tkanín.

Do kompostu nepatria: lieky a liečivá, kovy, plasty, textil, sklo, farby, staré oleje, baktérie, chemické postreky, obsah vrecka z vysávača, zvieracie kosti a mäso, mliečne výrobky, rastliny s vysokým obsahom pesticídov.

Príklady surovinovej skladby [zdroj: Priatelia Zeme – SPZ]:

Príklad č.1:

tráva - 60%

lístie - 10%

drevná štiepka - 20%

zemina - 10%

Príklad č.2:

bioodpad z domácnosti - 60%

tráva - 20%

stromová kôra drvená - 10%

piliny - 10%

Príklad č.3:

tráva - 40%

bioodpad z domácností - 20%

kukuričné stonky - 10%

drevná štiepka - 10%

zemiaková vňať - 10%

burina (staršia) - 5%

lístie - 5%

 

Proces kompostovania

Kompostovanie je riadený mikrobiálny rozklad, výsledkom ktorého hmota - kompost, plyny - CO2 a teplo. Dno kompostéru pokryjeme hrubým materiálom, aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduch a odtok nadbytočnej vody. Veľké kusy (konáre, byle, drevo, korene) posekáme alebo rozdrvíme a zmiešame s iným materiálom. Miešame suchý materiál s mokrým, hrubý s jemným, tvrdý s mäkkým. Rozklad materiálov v komposte spôsobujú mikroorganizmy, ktoré k svojmu životu potrebujú kyslík. Ten zabezpečíme vetraním (zboku, zospodu) a prehadzovaním hromady.

Kompostovacia kopa stráca 20 – 70% objemu počas kompostovania. Záleží od surovín ktoré sa do kompostéra dávajú a v akom pomere, napríklad pokosená tráva stratí väčšie percento objemu ako kuchynský odpad.

Kompost bez vzduchu zapácha a je nezdravý. Rozklad neprebieha ani v suchom prostredí (povrch plesnivie). Preto je potrebné, hlavne v horúcich dňoch, pri prehadzovaní hromadu zvlhčiť. Ale pozor - príliš premočený kompost hnije a zapácha. Aj teplo urýchľuje rozkladné procesy. V chladnejších mesiacoch môžeme hromadu prikryť starým kobercom, celtou. Kompostovaný materiál uje vhodné po každých 20 cm vrstviť zeminou. Tá obsahuje mikroorganizmy, viaže vlhkosť a pomaly ju uvoľňuje do okolia, zabezpečuje hrudkovitú štruktúru a viaže zápach. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoducho: hrsť materiálu stisneme v ruke, pričom by sa medzi prstami malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny.

Kompostér

Kompostér – ideálny pomocník pri kompostovaní. Je vyrobený z recyklovaného plastu, nádoba kompostéru nemá dno (z dôvodu voľného styku s pôdou a prístupu mikroorganismom, červom a dážďovkám). Je osadený vekom s otočným ventilom pre reguláciu prístupu vzduchu, bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu a otvormi slúžiacimi k prevzdušňovaniu.

Výhody kompostovania v kompostéroch

Kompostovanie v kompostéroch má množstvo výhod. Urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu doby nutnej pre kompostovanie v hromadách. Regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu a svetla. Úspora miesta na záhrade (kompostér nahradí nevzhľadnú hromadu). Estetika. Odstránenie nepríjemného zápachu, ktorý vábi hmyz a drobné zvieratá. Finančná úspora na odvoze domových odpadov – kompostovaním je možné spracovať až 30% kuchynských odpadov. Zužitkovanie odpadov zo záhrady a získanie kompostu - vynikajúceho zdroja živín a organických látok.

Návod na kompostovanie

Kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa na rovnú plochu na záhrade, v sade či parku tak, aby nenarušoval estetický rámec okolitého prostredia a zároveň k nemu bol ľahký prístup. Ďalej postupujeme nasledovne:

1)     Materiál určený pre kompostovanie sa rozdrví (môžeme použiť záhradné drviče) a vloží do kompostéru. Na spodok kompostu sa položí hrubý a vzdušný materiál (väčšie časti vetvičiek, slama) k zaisteniu vzdušnosti. Je vhodné dodržať zloženie materiálu podľa pomeru C:N v ňom obsiahnutom (viz odkaz kompostovanie). Ku zmesi surovín pridať lopatku hliny či hotového kompostu, prípadne kompostové baktérie, hubové kultúry, červov, dážďovky, močovinu.

2)     Pridaním vody sa zvlhčí každá vrstva kompostu.

3)     Vrstvy sa dôkladne premiešajú (veľmi dôležité!).

4)     Po naplnení sa kompostér uzavrie vekom. V letných mesiacoch sa pootvorí alebo úplne otvorí ventil vo veku kompostéru. V zimných mesiacoch je nutné ventil uzavrieť. Bočné otvory umožňujú dostatočné prevzdušnenie, veko s ventilom zabraňuje prevlhčeniu a tvorbe zápachu.

5)     Kompost je nutné aspoň jeden až štyrikrát mesačne premiešať a umožniť tak dostatočný prístup kyslíku do všetkých vrstiev a podľa potreby zvlhčiť.

Obsah kompostéru sa pôsobením rozkladných procesov zredukuje až o polovicu. Za optimálnych podmienok je možné po 8 – 10 týždňoch vyňať z kompostéru kompost vhodný k mulčovaniu. Po uplynutí 16 až 20 týždňov by kompost mal dosiahnuť zrelosti – je drobivý, tmavo hnedý a vonia po lesnej pôde. Nie je vhodné používať kompost starší 12 mesiacov, pretože všetky užitočné látky v ňom obsiahnuté sú už rozložené.

Priatelia Zeme – SPZ vám odporúčajú spraviť test klíčivosti na zistenie kvality kompostu následovne. Plytkú misku naplníme preosiatym kompostom a dobre ho navlhčíme.Najprv vysejeme semienka (používajú sa rýchlo klíčiace semená žeruchy alebo fazule), pritlačíme ich a zakryjeme fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť. Ak po 3–4 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom humuse. Ak vyklíči len málo semien, musí sa substrát podrobiť ešte ďalšiemu rozkladu, kým bude vhodný na použitie.

Podľa Smernice Rady Európskej Únie 1999/31/EC by sa mal odpad na skládkach postupne znižovať, napr. o 50% do roku 2013 v porovnaní s rokom 1995 a kompostovanie je jedna z možných riešení ako k tomuto cieľu prispevať už dnes.

Pozrite aj:

Za text a foto ďakujeme spoločnosti Respo Trading

Mohlo by vás zaujímať

Tip

Vlhkej klímy v komore sa zbavíme nasypaním kuchynskej soli do plytkej nádoby (napr. pekáč). Táto vlhkosť pohltí. Soľ treba po nasýtení vlhkosťou vymeniť.

Anketa

Princezná z ktorej rozprávky sa vám páči najviac?:

Kto je online

Momentálne online: 0 používateľov a 1 návštevník.

Prihlásenie